reklama

Slovensko patrí aj cigánom

Tí z vás, ktorí čítajú moje blogy vedia, že sa už dlhšiu dobu snažím zameriavať hlavne na príbehy, ktoré mi príde veľmi dôležité prerozprávať. Tento bude o trochu výnimočnejší.. bude totiž môj prvý, osobný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Narodila som sa v malom okresnom meste na východnom Slovensku, pár rokov som strávila na dedine, ktorá ako jedna z mnohých, má svoju osadu. Už od detstva som vedela, že si od tých tmavších mám držať odstup. Nepozeraj sa na nich, nerozprávaj sa s nimi, nikdy tam nechoď sama, a tak ďalej, a tak ďalej. Pochopiteľne. 

Každý z nás pozná alebo aspoň počul o niekom, kto má s nimi zlú skúsenosť. Okradol ma, žobral, vynadal mi, takmer ma zbil! A potom ešte všetky tie veci, ktorých sa my, ľudia, samozrejme bojíme. Moje babky, tety, ujovia si neuvedomovali jednu vec - od detstva vo mne šírili predsudky. Keď sa na to pozerám z ich strany, chápem to, chceli ma ochrániť. ,,Drž sa od tých cigánov ďalej,'' počula som za svoje detstvo miliónkrát. Tipujem, že vy tiež. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na čo však väčšina blízkych zabudla, bolo vysvetlenie, že voči rómom netreba mať žiadne predsudky. Neskoro. Mala som 11 rokov a ako (takmer) každý tínedžer, aj ja som sa snažila byť čo najviac trendy a zapadnúť do sídliskovej partie. ,,Fuj, už idú,'' zakričal o dva roky starší chlapec a ukázal prstom na dvoch rómov. ,,Choďte naspäť do domova, nikto vás tu nechce,'' pridal sa k nemu druhý. Milka, menšie dievčatko s kučeravými vlasmi a druhý chlapec, ktorého meno si už nepamätám, boli v našom veku. Narozdiel od nás, tých bielych, však bývali v detskom domove. 

,,My sa tiež chceme hrať,'' povedala Milka a ja som ju v ten moment obdivovala, koľko ma odvahy. ,,Ale ty si cigánka,'' začali po nej pokrikovať a ak ma pamäť neklame, chytali sa za nos. Smiala som sa a podišla k nej. ,,Toto je naše miesto, choď preč,'' povedala som jej. Chlapci ma pochopiteľne začali podporovať, a tak som ju chytila za rameno. ,,Poď,'' jemne som ju odtiahla za roh bytovky. Dôvod bol jednoduchý - hanbila som sa ako pes. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Ja len, že.. tu by ste asi nemali byť,'' zmäkla som, len čo som sa jej pozerala do očí. Pôvodne som jej mala v pláne vynadať, zosmiešniť ju, no akosi to nešlo ,,Aj my sa chceme hrať,'' zopakovala a pozrela na mňa tmavými očami. Pamätám si na ten moment do dnešného dňa. Išla som sa od hanby prepadnúť pod zem. Bola som priemerne vysoké, chudučké dievča, no napriek tomu som sa dokázala nad niekoho povýšiť. Z tohto pocitu mi bolo zle, odporne a do dnešného dňa o tomto nikto ani len netušil. Sila predsudkov v nevinnom dievčatku dokázala prebudiť (síce len na krátky moment, ale aj tak) bezcitného človeka, ktorého som zľakla. ,,Prepáč mi, že som cigáňka, no aj mne to tu patrí tak ako tebe,'' povedala mi naposledy a nakoniec sa predsa len odišla hrať. Ja som bola tá, ktorá ostala stať v kúte.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neviem, čo je s Milkou dnes, aj keď by som tento príbeh rada zakončila tým, že sa jej darí, je šťastná a obklopená tými, ktorých miluje. Viem však, že ja som sa od tohto momentu zmenila na človeka, ktorý pochopil, že nemáme právo nikoho diskriminovať. Nebudeme si klamať, rómska problematika je u nás stále rovnaký problém. Možno preto, že sa ju snažia vyriešiť ľudia, ktorí osadu videli na pár sekúnd z auta a možno preto, že momentálne riešenia sú vo väčšine prípadov nelogické a diskriminačné voči ostatným... jedno je však isté - nenávisť nefunguje.

Ja na návšteve v jednej z osád na východnom Slovensku.
Ja na návšteve v jednej z osád na východnom Slovensku. (zdroj: Paula Kentošová)

Rozumiem, že sa pravdepodobne tak, ako som to o pár rokov urobila ja, nevyberiete do osád a nebudete sa s nimi rozprávať. Rozumiem, že svoje deti budete varovať, aby si dávali pozor. No nezabudnite im dodať, že sú ,,zlými'' len preto, že sú nevzdelaní a že vo svete natrafia na kopec šikovných a slušných rómov, lebo už len Slovensko ich má habadej. Strach a nenávisť sa však bohužiaľ stále šíria ľahšie.

Paula Kentošová

Paula Kentošová

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  119x

,,Zajtra zmením svoj život. Včera som to chcel urobiť dnes.''Mark Twain Zoznam autorových rubrík:  Všetko, čo ma trápilen takPríbehy

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu