Zomrelo mi dieťa

Autor: Paula Kentošová | 29.1.2019 o 9:00 | (upravené 18.2.2019 o 5:01) Karma článku: 10,02 | Prečítané:  8697x

Aj keď ma pri tejto téme neraz striaslo a po chrbte mi prebehli zimomriavky, uvedomujem si, že si obrovskú bolesť rodičov, ktorí prišli o svoje milované dieťa, nedokážem ani zďaleka predstaviť. A nikdy ani nechcem. 

Každá strata, ktorou si v živote prejdeme, v nás vyvoláva podobné emócie - hnev, bezbrannosť, žiaľ, smútok a akúsi prázdnotu. Zatiaľ čo bolesť po prvom rozchode prejde po pár týždňoch či mesiacoch, sú bolesti, s ktorými sa nevieme ,,vyrovnať'' ani po rokoch. 

,,Je to pravda. Nič nie je horšie ako smrť dieťaťa,'' začína mi smutný príbeh žena, ktorá sa síce usmieva, no v jej očiach vidieť, že v sebe nesie smútok. Už je to nejaký čas, čo prišla o svoju dcéru. O tom, čo sa krásnej tínedžerke stalo, viem, no o tomto sa spolu nebavíme nikdy. Z fázy, keď analyzovala posledné momenty života svojej dcérky, sa už dostala. ,,Obviňovala som všetkých. Boha, doktorov, jej kamarátov, manžela, no najviac seba,'' prezradila mi. 

Ani v najhoršom sne nečakala, že toto by sa mohlo prihodiť práve jej rodine. A kto vlastne áno? Každá žena miluje svoje dieťa už od prvého okamihu. To však neznamená, že otec miluje o niečo menej. ,,Mám pocit, že si to manžel vyčítal viac ako ja. Bolesť však bola priveľká na to, aby sme sa rozprávali úplne otvorene,'' priznáva po dlhšom čase. Ich manželstvo akýmsi zázrakom vydržalo. Zázrakom hovorím preto, že po smrti dieťaťa vo väčšine manželstiev nasleduje rozchod. 

,,Možno budem znieť ako blázon, no do dnešného dňa mám odložené jej pyžamo, ktoré mala poslednýkrát na sebe,'' vraví mi ďalej. Napriek tomu, že ho nevyprala niekoľko mesiacov, vraj stále cíti jej vôňu. ,,Najhoršie to je, keď sa vraciam z práce. Stále na okamih zabudnem, že už tu nie je. Až keď sedím dlhší čas sama v obývačke, pichne ma, lebo si uvedomím, že už nikdy neotvorí dvere. Už nikdy na mňa nezakričí ahoj mami, už nikdy mi nepríde ukázať čo si kúpila, už nikdy nebudem počuť hlas, ktorý bol pre mňa najmilším 18 rokov,'' pokračuje smutne v rozprávaní. 

Na deň, kedy sa jej zrútil svet, si nepamätá presne. Pamätá si však na nočné mory, ktoré ju sprevádzali dlhé týždne.  ,,Spočiatku som sa bála zaspať. Budila som sa so žiaľom, že sa mojej milovanej princeznej niečo stalo. Horšie však bolo spomenúť si, že sa jej stalo v skutočnosti niečo oveľa horšie a ja, tak isto ako som bola bezbranná v sne, som bezbranná aj v živote. Teraz sa z času na čas teším zaspať. Niekedy sa mi v snoch s ňou podarí stretnúť a ja sa teším. Horšie je však opäť prebudiť sa,'' dodáva. 

Hoc tvrdí, že každý deň len prežíva, predsa sa snaží v živote hľadať malé radosti. Neustále sa stretáva s rodinou a priateľmi, s manželom chodia na výlety, občas si dopraje poriadne nákupy a ako každý človek chodí do práce. Nie vždy to tak však pochopiteľne bolo. ,,Boli časy, kedy som jednoducho chcela umrieť. Bolo mi jedno ako a kedy, bez nej jednoducho môj život nestál za nič. Teraz však verím, že je stále so mnou a viem, že mi občas dáva znamenia. Len vďaka tomu som nabrala silu pokračovať ďalej,'' vysvetľuje mi. 

,,Najdivnejšie na tom všetkom bolo to, že sa nám ľudia báli prihovoriť. Asi v tom bol strach, že povedia niečo nevhodné, no na nás to pôsobilo, ako keby sa báli, že aj ich dieťa môže zomrieť. Maskovali pred nami šťastie, ich úspechy a nás to ranilo ešte viac,'' pomaly ukončovala svoj príbeh. ,,To, že sa nám stala životná krivda neznamená, že sa nás vy ostatní máte strániť a nechať nás utápať v smútku. My vieme, že váš svet ide ďalej aj keď ten náš odišiel do neba...'' 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Analytik: Novinári sa na Slovensku stávajú škodnou

Novinári sa na Slovensku stávajú škodnou, tvrdí mediálny analytik.


Už ste čítali?