Druhá šanca

Autor: Paula Kentošová | 4.8.2016 o 0:00 | (upravené 4.8.2016 o 23:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  99x

Ak robíš dobre, ľudia ťa obvinia z bočného úmyslu. Nevadí...aj tak rob naďalej dobre.  Matka Tereza z Kalkaty

  Nemám rada začiatky. Nikdy neviem, čo napísať alebo povedať, ako urobiť prvý dojem a som si istá, že čím viac slov vkladám do tejto vety, stáva sa nezmyselnejšou. Nemám rada, ak mi niekto povie Paulína. Nemám rada svoje odstávajúce uši, nemám rada svoje krivé nohy, nemám rada rascu v chlebe a takmer som zabudla - nemám rada ľudí, ktorí neovládajú ani len základné pravidlá gramatiky. 

 Aj tento deň začal bežne ako každý jeden. Aj v tento deň moje nohy boli rovnako krivé, na školskom internáte sme dostali na raňajky tmavý chlieb a som si istá, že po zapnutí internetu by ma na facebooku určite čakalo pár statusov známych s príšernou gramatikou. Nuž, typický deň. Teda takmer.

Kráčala som po jednom zo starších chodníkov v metropole východného Slovenska. Keďže som šla urýchleným krokom ( zladila som sa s tempom pesničky v slúchadlách ) spočiatku som si nič nevšímala. A napokon som musela zastať.. predo mnou šla stará pani s dvoma obrovskými taškami. Ak si myslíte, že som tak dobročinná a hneď jej z fleku pomohla, musím vás z toho hneď omylu vyviesť. Bála som sa.. alebo hanbila ? Neviem presne. No z akéhosi nejasného dôvodu som vedela, že jej s taškami musím pomôcť.. 

Po minimálne dvoch pesničkách som nabrala všetku odvahu, aká len vo mne driemala a zastavila pani s tým, že by som jej rada pomohla. Nasledovala klišé scéna akú poznáme všetci z romantických filmov - až na fakt, že starkú nemožno ani zďaleka prirovnať k Julii Roberts a myslím si, že aj ja mám od povestného Richarda Gerea dosť ďaleko (pozn. Pretty woman). Ako pomocník som s ňou chodila na rôzne miesta - od domova dôchodcov, kde sme išli odniesť jednu tašku, na poštu, kde som išli odoslať list..a nakoniec na to miesto, ktoré zmenilo môj pohľad na svet. Do nemocnice.

Pokiaľ sme sa vyviezli na najvyššie poschodie, stihla som si preskúmať ľudí vo výťahu. Väčšina z nich bola nepokojná, čomu sa naozaj nedá čudovať. V pamäti mi utkvel najmä malý chlapec so sadrou na ruke, ktorý svoj bolestný úraz zvládal hrdinsky. Všetkým vo výťahu niekoľkokrát prízvukoval, že jeho sadra je vlastne znakom odvahy. Po tom, ako ho vyhodili z chlapčenského klubu, si musel svoje miesto v klube obhájiť. A tak vyliezol na najvyšší strom, spadol, zlomil si ruku.. a tým evidentne získal druhú šancu.

Dorazili sme na dvanáste poschodie. Dvere do tej správnej izby sme nevedeli nájsť dlho, vlastne ak sa mám priznať, do tohoto momentu som ja nevedela vôbec nič. Po krátkej chvíli nás oslovil primár, za kroku prebehol krátky dialóg medzi ním a starkou a zrazu sme boli na mieste...

  V izbe ležali tri ženy. Tri ženy približne v rovnakých vekových kategóriach, všetky tri po operácii mozgu. Až v izbe som sa dozvedela, že ''prostredná'' pacientka je vlastne starkinou sestrou. Skôr než som sa jej vôbec stihla čo i len pozdraviť, z vedľajšieho lôžka sa ozvalo: ,, Hanka!''

Pochopiteľne, žiadna Hanka tam nebola. Vlastne bola, ale nie tak celkom. Hankou som bola ja. Pani bez vlasov na vedľajšej posteli sa na mňa začala usmievať. Po tak náročnej operácii je samozrejmé, že človek vidí realitu ináč a nevie si utriediť svoje spomienky. ,,Hanka, som tak rada, že si prišla!'' ozvalo sa zasa. Intuitívne som podišla k posteli a až vtedy som si všimla krvavý vankúš pod hlavou, v ktorej bola hlboká prepadlina. Jej útle ruky pokryté vráskami zdobili nepekné fialové miestami čierne modriny, ktoré boleli už len na pohľad. Rozplakala som sa, zatiaľ čo ma fyzicky slabšia žena chytila pevne za ruku. Utešovala ma, ďakovala..a neskôr sa pridala k mojim nijagárom sĺz...

O pár dní na to zomrela.

  Nemám rada ani konce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď sa hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?